Rozhodujúcim právnym dokumentom, ktorý umožňuje alebo neumožňuje developerom stavať na konkrétnom pozemku, nie je iba územný plán mesta (ÚPM), ale hlavne územný plán zóny (ÚPZ). O zastavanosti územia rozhodujú príslušné mestské časti na ich území práve prostredníctvom ÚPZ. Regulácia konkrétnych parciel je možná iba územnými plánmi zón, ktoré môžu presne určiť koeficient zastavanosti, podiel zelene či maximálnu podlažnosť objektov na danom pozemku. Treba taktiež rozlišovať medzi územným plánom zóny a urbanistickou štúdiou (UŠ). UŠ je podklad, ktorý rieši čiastkové problémy v území. Nie je však právne záväzná. Právne záväzný je iba územný plán zóny.
Takže ÚPM a ÚPZ nám určujú regulatívy, aký má byť pomer zelene a zastavanej plochy na pozemkoch v určitej zóne. Pri výpočte započítateľnej plochy zelene sa ku zastavanej ploche priráta aj spevnená plocha (index spevnenej plochy) ako chodník, príjazd, parkoviská.
Čo ale v prípade, ak nám na pozemku nevychádza dodržanie koeficientu zelene? Jednou z možností, ako zväčšiť podiel zelenej plochy voči zastavanej, je využitie strechy (tzv. vegetačnej strechy). Moderné stavby s rovnou strechou ponúkajú túto možnosť a zároveň vyzerajú fantasticky.
Vegetačnú strechu môže tvoriť buď extenzívna alebo intenzivna strešná zeleň.
Extenzívna strešná zeleň
Zväčša ju tvorí nenáročná zeleň, ktorá sa vyvíja a regeneruje sama. Celková výška vegetačného substrátu sa pohybuje v rozpätí 60 až 150 mm podľa zvoleného druhu rastlín. Extenzívnu zeleň možno použiť nielen na ploché strechy so sklonom od 2%, ale aj na šikmé strechy so sklonom až do 30°. Jej údržba je minimálna – za normálnych okolností je to 1- až 2-krát do roka. Pri tomto type vegetačnej strechy sa zaťaženie pohybuje od 90 do 200kg/m2 (mokrý substrát). Extenzívne strechy sa dajú realizovať s relatívne nízkymi finančnými nákladmi. Prechodným typom vegetačnej strechy je jednoduchá intenzívna zeleň, kde sa hmotnosť vegetačného substrátu pohybuje od 150 do 300kg/m2.
Intenzívna strešná zeleň
Pre tento druh vegetačnej strechy je typická väčšia výška vegetačného substrátu a vyššie nároky na výber vegetácie – od trávnatých plôch cez kríky až po stromy. Výška vegetačného substrátu je zväčša viac než 300 mm. Tento typ zelene vyžaduje odbornú starostlivosť. Plošná hmotnosť vegetačného súvrstvia sa pohybuje od 200 do 500kg/m2 alebo aj viac. Vzhľadom na možnosť zadržiavania vody môže spád strechy dosahovať iba 1 %.
Asi jedinou, pre investora určite nezanedbateľnou nevýhodou vegetačných striech sú vyššie náklady na ich realizáciu. Podobne treba rátať s väčším zaťažením pri návrhu nosnej konštrukcie stavby. Výhody však jednoznačne prevažujú nad nevýhodami.
Výhody vegetačnej strechy:
-
vegetačná zeleň spôsobuje premenu oxidu uhličitého na kyslík,
-
významnou mierou sa predlžuje životnosť hydroizolácie,
-
vegetácia chráni strechu pred extrémnymi teplotami a klimatickými zmenami,
-
ochrana pred teplom (strešná konštrukcia sa neprehrieva), ale aj pred chladom v zimnom období,
-
znížené náklady na kúrenie a klimatizáciu,
-
vegetácia zlepšuje miestnu klímu odparovaním vlhkosti, viaže prach a filtruje škodliviny vo vzduchu,
-
vegetácia zadržuje zrážkovú vodu (30 až 90% podľa typu vegetačnej strechy),
-
znížené poplatky za odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie,
-
protipožiarna ochrana budov (strechy sú zaradené do kategórie nehorľavé),
-
rozširuje životný priestor ľudí, rastlín a zvierat,
-
zvyšuje hodnotu nehnuteľnosti.
Zelené strechy sú taktiež efektívny nástroj v boji proti klimatickým zmenám: Flóra na horných poschodiach nie je len umeleckým dielom, ale takisto pomáha predchádzať teplotným špičkám, viaže na seba škodlivé látky, ktoré sa nemôžu ďalej šíriť, dokáže si ukladať zrážkovú vodu a zároveň predlžuje životnosť použitých stavebných materiálov. Takéto silné argumenty a podpora verejnosti zabezpečili, že prírode bude vo vyšších poschodiach vyčleňovaných stále viac miesta. V Európe stále viac objavujú projekty, ktorých výsledkom je čoraz viac zelených striech, vysadených strešných terás a strešných záhrad – či už u súkromných staviteľov, ktorí na strechách zriaďujú súkromné rekreačné priestory, developerov veľkých obytných priestorov alebo kancelárskych budov. Kroky v tomto smere podnikajú dokonca samotné mestá, ktoré vynakladajú vlastnú iniciatívu a zavádzajú zelené strechy a v novostavbách ich dokonca robia štandardnou súčasťou. Jednotlivé krajiny a mestá prijímajú rôzne opatrenia, ktorými podporujú zazeleňovanie budov. Príkladom môže byť napríklad Hamburg, ktorý má svoju vlastnú stratégiu na zelené strechy. Podľa tejto stratégie si zaumienili zazelenať prinajmenšom 70 % novostavieb s plochými a šikmými strechami alebo zazelenať vhodné sanované ploché strechy.
