Svit je mesto na Slovensku v okrese Poprad. Je jedným z najmladších na Slovensku. Leží v severozápadnej časti Spiša, 7km západne od Popradu medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rieke Poprad vPopradskej kotline. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia.
Dejiny:
Založenie Svitu
Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po Senici, ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 pražské Haló noviny. 9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo Veľkej rozhodlo, že odpredá firme Baťa zo Zlína požadované pozemky na výstavbu novej fabriky. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica označoval „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v Batizovciach niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra 1935 informuje československá tlač, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. 29. januára 1937 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká – Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste : S-lovenské VI-zkózové T-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna – česky svitok), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku 1937 sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.
Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra Veľkej, z menšej časti aj Batizoviec, Spišskej Teplice a Lučivnej.
S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu F.L. Gahuru. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale z pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica s vitrážou od akademického maliara Vojtecha Stašíka. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastným hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú z koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku 1935. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.
Továrenská výroba
Vo februári 1936 bola spustená výroba. Roku 1937 bola spustená nová výroba striže, r. 1938 výroba celofánu a r. 1939 sa do Svitu presťahovala pančuchárska výroba zLiptovského Mikuláša. 1. júla 1936 bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.
Infraštruktúra
Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit aVysoké Tatry
Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. 1936), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. Názov Svit je odvodený od názvu továrne „Slovenská viskózová továreň“, niektorí však tvrdia, že podľa stočeného ostrihaného rúna ovce, ktoré sa nazýva svit. 14. novembra 1936 je vo Svite vybudovaný prvý úrad – Četnícka stanica. Prvým narodeným Svitovčanom bol Vladimír Rusnák, narodený 11. 9. 1936.
Druhá svetová vojna
Po vypuknutí SNP bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra 1944 viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. 1945.
Samostatnosť
Svit sa osamostatnil 4. júna 1946. 1. 12. 1947 sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. Chemosvit a Tatrasvit do delimitácie v roku 1951 tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky Poprad, výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývanáKanada, podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). 30. mája 1962 osada dostala štatút mesta.
Súčasnosť
V súčasnosti pracuje v priemysle 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien, celofánu potom fóliami PE, BOPP a ich potlačou (flexotlač, hĺbkotlač) a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový pôdorys. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola.
zdroj: wikipédia
Svit je mesto na Slovensku v okrese Poprad. Je jedným z najmladších na Slovensku. Leží v severozápadnej časti Spiša, 7km západne od Popradu medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami na rieke Poprad vPopradskej kotline. Obklopené je zo severu, západu aj juhu lesmi. Z východnej a severovýchodnej strany ležia okolo mesta polia.
Dejiny:
Založenie Svitu
Firma Baťa zamýšľala postaviť v Batizovciach pod Tatrami veľkú továreň na výrobu umelého hodvábu. Bola by to druhá tohto druhu na Slovensku po Senici, ktorá zápasila s krízou. Túto informáciu priniesli 18. decembra 1934 pražské Haló noviny. 9. marca 1934 sa obecné zastupiteľstvo Veľkej rozhodlo, že odpredá firme Baťa zo Zlína požadované pozemky na výstavbu novej fabriky. Baťa odkúpil od obce Veľká 101 katastrálnych jutár a 58 siah pasienkov (cca 581 428 m²) za 250 000 Kč. Veľká mala jedinú podmienku, a to aby sídlo firmy ležalo na velických pozemkoch, aby firma zamestnávala prevažne Veličanov a aby názov osady bol vždy uvádzaný ako časť Veľkej. To sa nestalo a preto Veličania niekoľkokrát požadovali, aby sa časť chotára, na ktorom bola postavená výskumná stanica označoval „Baťova osada vo Veľkej“ a aby železničná stanica v Batizovciach niesla názov „Baťove závody Veľká“. Už o tri týždne neskôr sa začalo s výstavbou závodu a 7. novembra 1935 informuje československá tlač, že Baťova batizovská továreň na umelý hodváb sa potešiteľne vyvíja. Bolo postavených vyše 40 rodinných domov a továreň zamestnávala už 700 robotníkov. 29. januára 1937 sa obecné zastupiteľstvo uznieslo na označení „Obec Veľká – Osada Svit (názov nieslo mesto podľa mena prvého Baťovho podniku na tomto mieste : S-lovenské VI-zkózové T-ovárne)“, ktoré ostalo oficiálnym označením Svitu až do jeho osamostatnenia (podľa inej verzie je názov odvodený od stočeného ovčieho rúna – česky svitok), hoci samotný závod stále používal označenie Batizovce. Od roku 1937 sa datuje aj používanie názvu Svit pre novú osadu.
Väčšina dnešného Svitu sa rozkladá na pozemkoch kedysi patriacich do katastra Veľkej, z menšej časti aj Batizoviec, Spišskej Teplice a Lučivnej.
S výstavbou mesta sa začalo podľa územného plánu F.L. Gahuru. Vo výstavbe sa malo pokračovať na severnej strane železničnej trate podľa neskorších urbanistických návrhov, ale z pôvodného zámeru zostalo len torzo – železničná stanica s vitrážou od akademického maliara Vojtecha Stašíka. Neskôr tu vyrástlo sídlisko nielen s fabrikou, ale aj s bytmi, obchodmi, spoločenskými miestnosťami, službami, ba aj s vlastným hospodárstvom v blízkych Batizovciach. Rodinné domy vychádzajú z koncepcií súťaže na zlínske bývanie z roku 1935. Najskôr sa postavili štandardné dvojdomy s plochými strechami, neskôr radové domy so šikmými strechami a nakoniec poschodové bytové domy. Osada sa postupne rozširovala, pribúdali nové domy pre robotníkov. Oficiálne sa osada stále považovala za kolóniu Veľkej, kde sídlil aj notariát, ale ako adresa pre korešpondenciu sa používali Batizovce. Ako prvé boli postavené elektráreň a výskumná stanica, kde mali vyskúšať výrobu umelého hodvábu a kvalitu vody. Časom pribudlo ďalších sedem domov.
Továrenská výroba
Vo februári 1936 bola spustená výroba. Roku 1937 bola spustená nová výroba striže, r. 1938 výroba celofánu a r. 1939 sa do Svitu presťahovala pančuchárska výroba zLiptovského Mikuláša. 1. júla 1936 bol založený dobrovoľný hasičský zbor firmy Svit v Batizovciach.
Infraštruktúra
Pohľad na mesto Svit, v pozadí budova spoločnosti Chemosvit aVysoké Tatry
Na východ od továrne sa začalo s výstavbou obytných domov pre robotníkov. Vybudoval sa tiež obchodný dom, obchody, škola (výučba začala 1. 9. 1936), na kraji mesta pribudli bitúnok a udiareň. Názov Svit je odvodený od názvu továrne „Slovenská viskózová továreň“, niektorí však tvrdia, že podľa stočeného ostrihaného rúna ovce, ktoré sa nazýva svit. 14. novembra 1936 je vo Svite vybudovaný prvý úrad – Četnícka stanica. Prvým narodeným Svitovčanom bol Vladimír Rusnák, narodený 11. 9. 1936.
Druhá svetová vojna
Po vypuknutí SNP bolo vo Svite vyzbrojovacie stredisko dobrovoľníkov. Začiatkom septembra 1944 viedli povstalci o mesto Svit tuhé boje s fašistickými nemeckými jednotkami, útočiacimi za podpory tankov a letectva. Svit bol oslobodený 28. 1. 1945.
Samostatnosť
Svit sa osamostatnil 4. júna 1946. 1. 12. 1947 sa obyvatelia Svitu zišli na vlakovej stanici, aby prvýkrát privítali vlak, ktorý neprišiel do stanice Batizovce, ale do stanice Svit. Chemosvit a Tatrasvit do delimitácie v roku 1951 tvorili jeden celok Baťových závodov. Mesto sa postupne rozvíjalo, pribúdali vodojem, spoločenský dom, rybársky dom, regulácia rieky Poprad, výstavba športovísk. Severne od Svitu vyrástla nová časť s rodinnými domami, Podskalka (medzi ľuďmi nazývanáKanada, podľa kanadských drevených domčekov, ktoré sa tu ako prvé začali stavať). 30. mája 1962 osada dostala štatút mesta.
Súčasnosť
V súčasnosti pracuje v priemysle 70 % aktívneho obyvateľstva mesta. Vedúcim odvetvím je chemický priemysel zastúpený firmami Chemosvit, a.s., Tatrasvit, a.s. a Výskumným ústavom chemických vlákien, a.s. Chemosvit sa zaoberá výrobou umelých vlákien, celofánu potom fóliami PE, BOPP a ich potlačou (flexotlač, hĺbkotlač) a Tatrasvit výrobou bielizne a silónových pančúch. Menej významný je potravinársky priemysel (mäsokombinát, pekáreň). Mesto má pravidelný, mrežový pôdorys. V meste sídli okrem dvoch materských, dvoch základných škôl aj Stredná odborná škola.
zdroj: wikipédia
Okres Poprad je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 105,38 km², žije tu 104 494 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 95 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014). Správne sídlo okresu je mesto Poprad.
zdroj: wikipédia
Prešovský kraj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Slovensko je administratívne členené na 8 vyšších územných celkov. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší a podľa rozlohy je druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.
Kraj sa rozprestiera v smere západ - východ . Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska (je najvýchodnejším krajom SR). Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom.
Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov:
- Celková rozloha: 8 993 km²
- Počet obyvateľov (31.12. 2013): 818 916
- Hustota osídlenia (2013): 91,07 obyv./km2
- Počet okresov 13
- Počet obcí 664 (z toho 23 miest)
Zaujímavosť: Najstarším dokladom osídlenia Prešovského kraja je vzácny antropologický nález výliatku mozgovne neandertálskeho pračloveka z Gánoviec pri Poprade z doby 120 000 rokov pred naším letopočtom.
zdroj: wikipédia
Stručná história Slovenska
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
