Kvetnica je prímestskou časťou mesta Poprad. Leží v lesoch pohoria Kozie chrbty. V Kvetnici žije 197 obyvateľov (2015)[1]. Centrálnej časti Kvetnice dominuje veľký dobre udržiavaný park s jazierkom a fontánou. V parku sa tiež nachádza kostol svätej Heleny. V roku 2003bol zrekonštruovaný pod Zámčiskom lyžiarsky vlek, ktorý bol v prevádzke len tri roky. Pôvodne bol vybudovaný koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia.
História
Zachovali sa tu stopy po pravekom hradisku. Neskôr podľa historika a archeológa Munnicha (vyjadril sa tak r. 1885) existoval nad Kvetnicou hrad. Vrch sa dodnes nazýva Zámčisko. V 13. storočí tu bola založená bannícka osada Stríž, Ktorá zanikla okolo roku 1462. Na začiatku výstavby samotnej Kvetnice bola iniciatíva Uhorského karpatského spolku a jeho predsedu, grófa Albína Čákiho (1841 – 1912), postaviť na vrchole Zámčiska turistickú útulňu s rozhľadňou. Rekreačná osada sa začala budovať v roku 1880 pod patronátom popradského starostu Eduarda Graffa. Pri svojich potulkách Kvetnicu navštívil bulharský cár Ferdinand I. Coburg.
Účinné klimatické podmienky ju predurčili na výstavbu klimatických kúpeľov. Nepriaznivá zdravotná situácia po 1. svetovej vojne iniciovala v roku 1920 založenie ústavu na liečbu TBC pre železničiarov. V roku 1921 bola založená Masarykova liečebňa pľúcne chorých zamestnancov československých štátnych dráh. Tuberkulóza a respiračné choroby sa tu liečili až do roku 2008, kedy liečebňa zanikla.
zdroj: wikipédia
Mesto Poprad so svojimi 53 000 obyvateľmi predstavuje dynamicky sa rozvíjajúce administratívne, hospodárske, kultúrne a spoločenské centrum podtatranského regiónu. Výhodná zemepisná a strategická poloha mu umožňuje všestranný rozvoj a špecifickú orientáciu na cestovný ruch, šport a na možnosti všestrannej sebarealizácie jeho obyvateľov. Mesto bohaté na históriu je hrdé i na svoju súčasnosť. Mohutný rozvoj dosiahlo postupne, predovšetkým však za posledné roky, počas ktorých prešlo nebývalým rozmachom a vytvorilo občanom podmienky na plnohodnotný kultúrny i spoločenský život.
Všetky časti mesta: Spišská Sobota, Veľká, Stráže pod Tatrami, Matejovce, Kvetnica a Poprad prešli postupnou rekonštrukciou námestí, niektorých budov, chodníkov, verejných komunikácií i osvetlenia, oddychových zón, detských ihrísk a pod. Postupne boli zrealizované jednotlivé trasy cyklistických chodníkov, kruhové križovatky, viacúčelová športová hala Aréna Poprad, ale aj ďalšie investície menšieho či väčšieho rozsahu.
Rozvoj mesta pokračuje aj rozširovaním bytovej výstavby, skvalitňovaním cestovného ruchu, obchodu a služieb, rozvojom stredného a vysokého školstva, vytváraním pracovných príležitostí a oddychových zón. Podmienky na rozvoj turistického a cestovného ruchu nastali v novopostavenom vodnom areáli AquaCity, ktorý umožňuje celoročne všestranné relaxačné vyžitie vo vodnom svete spolu s poskytovaním nadštandardných hotelových služieb a kongresových podmienok.
Poprad dostal viaceré ocenenia a priaznivé ratingové hodnotenia. Dobré meno a prestíž mesta potvrdila i návšteva britskej kráľovnej Alžbety II. s princom Filipom v októbri 2008.
Mesto aktívne pracuje na tvorbe projektov zo štrukturálnych fondov v oblasti vybavenosti, opráv a rekonštrukcie školských budov.
Úspešná realizácia projektov a ich priaznivá odozva nielen u občanov Popradu nedovolí samospráve nepokračovať v nastolenom trende, a to aj napriek čoraz ťažším ekonomickým východiskám. Mesto pripravuje zásadnú rekonštrukciu medzikostolia, fontány a jej okolia. Pokračovať sa bude v rozširovaní siete detských a športových ihrísk, oddychových zón a predovšetkým v novej bytovej výstavbe, v modernizácii autobusového parku mestskej hromadnej dopravy, pripravuje sa vybudovanie cyklistického chodníka do Vysokých Tatier - Starého Smokovca. Pomoc bude poskytnutá aj mladým rodinám, ktoré sa dostali do ťažkej, pre nich neriešiteľnej sociálnej situácie.
zdroj: wikipédia
Okres Poprad je okres v Prešovskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 1 105,38 km², žije tu 104 494 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 95 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2014). Správne sídlo okresu je mesto Poprad.
zdroj: wikipédia
Prešovský kraj sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenskej republiky. Slovensko je administratívne členené na 8 vyšších územných celkov. Prešovský kraj je spomedzi všetkých krajov najľudnatejší a podľa rozlohy je druhým najväčším krajom na Slovensku. Tvoria ho historické regióny severného, stredného a čiastočne južného Spiša, horného a dolného Šariša a horného Zemplína.
Kraj sa rozprestiera v smere západ - východ . Dĺžkou 250 km približne trikrát prekonáva svoju šírku. Vypĺňa celú severovýchodnú časť Slovenska (je najvýchodnejším krajom SR). Prešovský kraj má spoločné hranice s dvoma samostatnými štátmi, Poľskom (360 km), Ukrajinou (38 km) a s troma slovenskými krajmi, Košickým, Banskobystrickým a Žilinským samosprávnym krajom.
Administratívne sa Prešovský kraj delí na 13 okresov:
- Celková rozloha: 8 993 km²
- Počet obyvateľov (31.12. 2013): 818 916
- Hustota osídlenia (2013): 91,07 obyv./km2
- Počet okresov 13
- Počet obcí 664 (z toho 23 miest)
Zaujímavosť: Najstarším dokladom osídlenia Prešovského kraja je vzácny antropologický nález výliatku mozgovne neandertálskeho pračloveka z Gánoviec pri Poprade z doby 120 000 rokov pred naším letopočtom.
zdroj: wikipédia
Stručná história Slovenska
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou Rakúskej monarchie (Habsburskej monarchie), od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do roku 1993 (okrem obdobia samostatnosti počas vojnovej Slovenskej republiky). 1. januára 1993 vznikla rozdelením tohto štátneho útvaru samostatná Slovenská republika.
Slovenská republika je parlamentnou demokraciou, štátnym jazykom je slovenčina. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
